x Opera a imatrikulácie

24. october 2014 at 20:41 | Erinn |  zápisník
Po pár mesiacoch som sa opäť raz vybrala na kultúrnu akciu vyššej úrovne ako ožieračky mojich rovesníkov a to na krásnu operu v talianskom jazyku. Nuž, počasie bolo fajn, mohlo byť aj horšie. Ale poviem vám, ísť do divadla v krátkych šatách o siedmej včer zatiaľ čo teplota vonku sa pohybuje pár stupňov nad nulou nie je nič moc. Tak som teda trošku zmrzla. Pred aj po divadle. Za tú zimu to však naozaj stálo. La Traviata bola úžasná, spevácke výkony boli perfektné (a musím povedať že mužské sa mi páčili viac ako tie ženské, hlboký hlas to je niečo tak dokonalé že to nemôžem ignorovať) a celý príbeh bol naozaj nádherný, nehovoriac o perfektnom výkone celého orchestra. To že je to tragédia som síce vedela, ale netušila som že budem plakať. Nuž, koniec ma vzal trošku viac a keď som si ho spojila s jednou obľúbenou knižnou sériou tak slzy začali tiecť a ja som sa už mohla iba smiať na mojej neskutočnej citlivosti.
Čo sa týka prostredia, ak chcete mať okrem krásneho kultúrneho zážitku aj dobrý pocit z pekného prostredia, novú budovu Slovenského Národného Divadla vám naozaj neodporúčam. Z vonku to vyzerá naozaj nechutne a z vnútra to je skôr ako malá moderná galéria a nie divadlo. Stará budova má jednoducho svoje čaro. Teraz len dúfať že Labutie jazero, na ktoré chcem ísť v novembri, bude v tej starej. Rozhodne by som z toho nebola smutná.


Aj napriek tomu že som išla spať okolo dvanástej (kým sa opera skončila, kým som sa dostala do Rače, kým som sa prezliekla a umyla, kým som zaspala) tak som ráno vstala pekne na nultú a celý deň sa snažila na vyučovaní nabrať sily na imatrikulácie, ktoré nás čakali po vyučovaní. Toto sa mi však nepodarilo kedže fyzika zo mňa pri 4. hodine všetko vysala a mohla som zbierať energiu opäť. No tak sme sa teda okolo druhej pobrali do Nostalgie aby sme zažili jediné oficiálne imatrikulačky tento rok (boli aj dvoje neoficiálne ktoré by som nenazvala imatrikulácie ale ožieračka). Nuž, progra celkom zaujímavý. Tretiaci nás nešikanovali až tak ako som čakala. Okrem potopy, ktorú ako inak, zavynila naša trieda počas vyťahovania jabĺk ústami z kýbla plného vody (no hádajte čo sa stalo....prevrhli sme ho) to bolo bezchybné. Ja som bola zavolaná na disciplínu kde sme mali čo najrýchlejšie zjesť špagety. Boli studené, lepkavé a dosť nechutné ale čo už. Ako školsky známy kontaner na jedlo (zožeriem všetko, vždy a všade) som sa pekne "nadlábla" pre imatrikulačkami aby som nebola hladná. Preto keď som bola mojou triedou povzbudzovaná a teda v strese, môj žalúdok sa pár krát vzbúril. Ale ako sa dalo čakať, hladný chalan vo vývoji ma predbehol a tak som skončila tesne druhá. Ale aj tak som na seba hrdá. Vtipné bolo keď počas jedenia prišiel jeden tretiak a keď videl ako ma naplo tak mi dával pre dtanier vreckovku. Fakt neviem čo by mi tá vreckovka pomohla ale nevadí.


 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Lady≈Claire | Email | Web | 25. october 2014 at 12:11 | React

Tak to zní skvěle :) Konečně někdo, kdo to vidí stejně jako já.
A máš krásny layout :)

2 Orida | Web | 25. october 2014 at 13:25 | React

To ma tak trochu štve na chodení do divadla v zime.... Málokedy totiž robia slušné oblečenie aj teplé.... Ale čo už.

Ak ťa rozplakali, znamená to, že odviedli dobrú prácu :)

Škoda, že som v našom Národnom ešte nebola =(

Vreckovka by predsa... uhm.... magicky nasala všetko zlé čo by z teba chcelo vyliezť? :D

3 Hay. | Web | 25. october 2014 at 13:26 | React

S operou žiadne skúsenosti nemám, nikdy som nebola v divadle na niečom inom ako niekoľkých hrách, a to ešte len v tom našom Martinskom. Viem si však predstaviť, aké to muselo byť úžasné, taliančina je úchvatný jazyk, a pri takej opere v divadle s takou čarovnou atmosférou sa človek ocitne akoby v inom svete. Imatrikuláciam som sa osobne vždy vyhýbala, už len z faktu, že naši študenti sú škodoradostné hovedá, no tá vaša vyzerala byť (znela byť) v pohode. A ten tretiak bol zlatý, milé od neho.

Ďakujem ti za pochvalu, si naozaj zlatá, ale hlavne ti ďakujem za to, že si sa ozvala, zlepšilo mi náladu, že sa našiel nejaký nový a tak zaujímavý blog. Už teraz vidím, že máme čo-to spoločné :D To čo mám v menu je fakt divné, písala som to dávno, a teraz sa z toho nejak tak vymotavám. Čo sa týka toho strácania osôb... Ja si myslím, že neotvárať sa novým ľuďom len kvôli sklamaniu z tých starých je blbosť. Aj po tom, ako nás ľudia opúštajú, zanechajú na nás dané veci. Je to síce ako pripravovať sa na nové sklamanie, ale občas nám niektorý ľudia za to stoja. A to vieš - nikto nie je sám. Človek si tým môže prechádzať denne :)

4 teawithmilk.blog.cz | Web | 25. october 2014 at 17:02 | React

Na opeře jsem ještě nikdy nebyla, ale v budoucnu se chystám také zavítat na Labutí jezero :) Jsem spíš činoherní typ (tam můu prohlubovat svoje herecké úmění do divadla -  moc to nepomáhá, rpotože herci jsou až moc dobří)
a ten kapesník byl podle mě, tak pro povzbuzení :D

5 Julls // drearyway | Web | 25. october 2014 at 18:24 | React

ZASA TY! a zasa inde. ach bože erinn (alebo skôr l.), čo zas iná adresa. a som si istá, že si to ty, lebo kto iný má psa elsu, miluje got a fotografovanie zároveň? som rada, že som objavila tvoj nový blog, lebo..no články od teba mi chýbali.

ja mám divadlo celkom rada, tento rok nám v škole vkuse ponúkajú nejaké predstavenia, ale pôjdem asi len na jedno. lebo mať slušné oblečenie v tomto počasí, to nie je nič pre mňa. raz to prežijem, viackrát asi nie. :D a na opere som nebola vôbec, neviem, ani ma to akosi neláka..aj keď podľa tvojho opisu to muselo byť úžasné.

imatrikulácie, to mi ani nespomínaj! mňa to čaká až o pár týždňov, ale aj tak keď si na to pomyslím.. nepríjemný pocit. :D netuším, čo by si pre mňa mohli druháci pripraviť, ale určite to nebude niečo také ako jedenie studených špagiet na čas, to by som brala. drž mi palce 14.11. prosím ťa. :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement